Tento rok nám, siedmakom, pribudol nový predmet – chémia. Úprimne? Najprv sme si mysleli, že tam budeme miešať nejaké „tajnopríšerné elixíry“, z ktorých sa bude dymiť a rovno zavolajú hasičov. Ale nie – chémia nás nakoniec veľmi príjemne prekvapila.
Hneď na začiatku sme sa zoznámili s chemickou učebňou – takým malým laboratóriom, našťastie bez šialeného vedca. Namiesto neho tu máme pani učiteľku, ktorá od nás nechce poučky ani definície. Radšej s nami skúma, rieši úlohy, necháva nás bádať a prichádzať na veci vlastnou hlavou.
Postupne sme robili všelijaké zaujímavé veci:
- skúšali sme filtráciu – alias „oddelenie čistej vody od toho, čo v nej fakt nechceme piť“,
- robili sme kryštalizáciu a vytvorili sme si naozaj pekné kryštály,
- skúmali sme rôzne roztoky a zisťovali ich vlastnosti.
Pracovali sme vo dvojiciach alebo v skupinách. Nechýbali pojmové mapy, pokusy, projekty, tablety a rôzne aktivity, pri ktorých naše mozgové bunky dostali poriadne zabrať (áno, aj tie, o ktorých sme si mysleli, že sú neprebudené).
Objavili sme tajomstvá periodickej sústavy a „stretli sa“ s Mendelejevom. Nie osobne – to by bol skôr malý zázrak – ale je to sympaťák, ktorý tú známu tabuľku prvkov veru dobre premyslel.
A výsledok?
Chémia je vlastne celkom fajn. Dokonca nás baví viac, než sme si na začiatku mysleli.
A už teraz sa tešíme na ďalšie pokusy. Dúfame len, že pri nich nič nezmizne (ani lavica, ani škola, ani učitelia)…
Žartujeme!!! 😉